Biologická charakteristika
Stavba a vývoj ovocnej rastliny
Ovocné rastliny sú zložité organizmy. Aby sme mohli posúdiť a usmerňovať ich rast a vývoj, musíme poznať ich stavbu a funkcie, ktoré majú jednotlivé orgány rastlín.
Každá viacročná ovocná rastlina má tri základné orgány : korene, kmeň a na ňom rastúce konáre s púčikmi , listami a v období rodivosti s kvetmi, plodmi a semenami. Tieto orgány majú v životnej činnosti ovocnej rastliny rôzne špeciálne funkcie a súčasne navzájom úzko súvisia.
Každá viacročná ovocná rastlina má tri základné orgány : korene, kmeň a na ňom rastúce konáre s púčikmi , listami a v období rodivosti s kvetmi, plodmi a semenami. Tieto orgány majú v životnej činnosti ovocnej rastliny rôzne špeciálne funkcie a súčasne navzájom úzko súvisia.
Koreňová sústava
Úloha koreňovej sústavy je dvojaká:
1. upevňuje hlavnými koreňmi rastlinu v pôde
2.rastlina príjma vláskovými koreňmi vodu a v nej rozpustené živiny z pôdy.
Korene rozdeľujeme na:
- rastové korene. Sú biele a krehké. Ich úlohou je premiestňovať koreňovú sústavu do nových vrstiev pôdy a tam vytvárať novú predĺženú sústavu koreňov. Sú 3-5 mm dlhé, 0,5 - 3 mm hrubé. Na jeseň ožltnú a druhotne hrubnú, drevnatejú.
- sorpčné (aktívne) korene. Sú veľmi jemné, tenké, bielej farby. Nazývame ich aj nasávacie, lebo nasávajú vodu a živiny z pôdy. Vyrastajú na rastových koreňoch vo veľkom množstve. Ich životnosť je krátka preto druhotne nehrubnú a nedrevnatejú.
- prechodné korene (sorpčné a rastové) sú hnedé,tenké koreňové útvary, ktoré boli predtým aktívne.
- vedúce hlavné korene. Majú až druhotnú drevnatú stavbu. tieto upevňujú rastlinu v pôde, ale niesú schopné prijímať vo väčšej miere vodu a živiny. Farbu kôry majú tmavohnedú alebo jasnohnedú podľa druhu rastliny.
1. upevňuje hlavnými koreňmi rastlinu v pôde
2.rastlina príjma vláskovými koreňmi vodu a v nej rozpustené živiny z pôdy.
Korene rozdeľujeme na:
- rastové korene. Sú biele a krehké. Ich úlohou je premiestňovať koreňovú sústavu do nových vrstiev pôdy a tam vytvárať novú predĺženú sústavu koreňov. Sú 3-5 mm dlhé, 0,5 - 3 mm hrubé. Na jeseň ožltnú a druhotne hrubnú, drevnatejú.
- sorpčné (aktívne) korene. Sú veľmi jemné, tenké, bielej farby. Nazývame ich aj nasávacie, lebo nasávajú vodu a živiny z pôdy. Vyrastajú na rastových koreňoch vo veľkom množstve. Ich životnosť je krátka preto druhotne nehrubnú a nedrevnatejú.
- prechodné korene (sorpčné a rastové) sú hnedé,tenké koreňové útvary, ktoré boli predtým aktívne.
- vedúce hlavné korene. Majú až druhotnú drevnatú stavbu. tieto upevňujú rastlinu v pôde, ale niesú schopné prijímať vo väčšej miere vodu a živiny. Farbu kôry majú tmavohnedú alebo jasnohnedú podľa druhu rastliny.
Kmeň
Koreňový krček je rozhranie, z ktorého rastú nadol korene a smerom nahor kmeň. Jeho úlohou je niesť korunu stromu a privádzať k nej živiny z pôdy od koreňov a naspäť odvádzať z listom ku koreňom vytvorené asimiláty.
Koruna
Rozkonárená os stromu vytvára korunu.
Z pestovateľského hľadiska rozoznávame tieto tvary koruny :
Z pestovateľského hľadiska rozoznávame tieto tvary koruny :
Pyramidálna koruna
| Guľovitá koruna
|
Kotlovitá koruna
| Plochá koruna
|
Korunu ovocného stromu tvoria konáre rozličnej hrúbky. Najsilnejšie konáre nazývame základnými alebo kostrovými. Sú charakterizované veľmi intenzívnym rastom, najmä v mladšom veku stromu. Stredný konár nazývame stredníkom. Z neho vyrastajú kostrové konáre v jednej, dvoch i troch poschodiach, vždy po 70 - 100 cm nad sebou
Obr. Konárik jablone
a - jednoročný výhonok (1.stupňa)
b - dvojročný konár (1.stupňa) c - trojročný konár (1.stupňa) 1 - predlžujúci výhonok 2 - vnútorný konkurenčný výhonok (2.stupňa) | 3 - vonkajší konkurenčný výhonok ( 2.stupňa)
4 - vnútorný výhonok 5 - vonkajší priečny konár 6 - výhonok 3. stupňa 7- rodiaci konárik |
Základné bočné konáre (viď obr.) sa ďalej rozkonárujú na konáre druhého, tretieho a ďalšieho stupňa. Rozlišujú sa iba hrúbkou. Slabším dvoj až trojročným rozvetveným hovoríme konáriky. Podľa veku najmladšie sú tohoročné olistené letorasty, ktoré majú v pazuchách listov očká. Po opadnutí listov sa z letorastov stanú výhonky a z očiek púčiky. letorasty a výhonky môžeme používať na vegetačné rozmnožovanie pri štepení a očkovaní. Očká sa počas leta diferencujú na rastové (listové ) alebo kvetné. Z drevných púčikov vyrastú v budúcom roku zase výhonky s listami, z kvetných púčikov kvety.
Očká a púčiky
Očko vyrastá počas vegetačného obdobia v pazuchách listov. Púčiky sú vyzreté očká po opadnutí listov. Podľa postavenia na osi môžu byť vrcholové alebo bočné ( viď obr.)
 1 - list, 2 - očko
|  1 - koncový púčik, 2 - bočný púčik, 3 - spiace púčiky na pätke
|
Rastové púčiky sú základom nového listu alebo letorastu v budúcom roku. Tvar rastových púčikov je odlišný podľa druhov i podľa jednotlivých sort. Všeobecne ich možno poznať podľa toho, že sú menšie, hrotitejšie a na výhonku prisadnuté.
Kvetné púčiky sú nápadne veľké, baňaté, tupé, často na povrchu chlpaté (plstnaté). Pri jabloniach a hruškách sa vytvárajú prevažne na 2 - 3 ročnom, ba aj viacročnom dreve. Pri kôstkovinách sa tvoria prevažne na jednoročnom dreve.
Spiace púčiky (viď obr.) sú zakrpatené púčiky na pätke výhonku. Zostávajú väčšinou nevypučané. Prebudia sa len pri krátkom zarezaní výhonku alebo po reze na pätku.
Kvetné púčiky sú nápadne veľké, baňaté, tupé, často na povrchu chlpaté (plstnaté). Pri jabloniach a hruškách sa vytvárajú prevažne na 2 - 3 ročnom, ba aj viacročnom dreve. Pri kôstkovinách sa tvoria prevažne na jednoročnom dreve.
Spiace púčiky (viď obr.) sú zakrpatené púčiky na pätke výhonku. Zostávajú väčšinou nevypučané. Prebudia sa len pri krátkom zarezaní výhonku alebo po reze na pätku.